"Žijeme tu na Zemi úplne "odpojení" od samotnej podstaty, žijeme len hmotnými statkami, ničíme krásnu modrú, zelenú a živú Zem, myslíme minulosťou a budúcnosťou, v strese a negáciou, a úplne míňame prítomný okamih, jedine v ktorom môžeme vidieť tú krásu okolo seba a tvoriť umenie a lásku. Našťastie stále verím, že príde doba, kedy sa ľudia stanú vedomými a budú žiť v súlade s vesmírnymi zákonmi."
 

Historický pohľad na formovanie nášho vzťahu k zvieratám

animal-love-black-blue-brown-cute-Favim.com-331233.jpg

„Tragédiou je, že naša pozícia medzi životom na Zemi, je definovaná našim potenciálom k ničeniu."

        Od začiatku existencie človeka na Zemi je ľudstvo nerozlučne spojené so zvieratami, s ktorými sme kedysi žili v láske, spolupatričnosti a harmónii. Dnes závisí prežitie všetkých živočíšnych druhov na nás, alebo presnejšie na našom prístupe k prírode. Otázka vzťahu človeka a „nemej tváre" sa objavuje v rade filozofických a náboženských smerov. Zatiaľ čo napríklad v Indii je nezabíjanie živých tvorov už zhruba dva a pol tisícročia jedným zo základných prikázaní budhizmu, u nás sa s touto problematikou zaoberá až oveľa neskôr.

Náš postoj k zvieratám má svoje korene v dvoch tradíciách : judaizmus a grécky starovek. Tieto dva korene spojilo kresťanstvo a vďaka nemu v Európe prevládli. Osvietenecký názor v postoji k zvieratám sa objavuje po prvý krát, keď myslitelia začínajú zaujímať názory nezávisle od cirkvi, a v podstate sme sa od týchto názorov, ktoré boli v Európe bezvýhradne prijímané až od 18. storočia, ešte neodpútali. Historicky teda môžeme naše formovanie vzťahu k zvieratám rozdeliť na 3 hlavné etapy: predkresťanskú, kresťanskú a osvieteneckú.

PREDKRESŤANSKÉ MYSLENIE : Podľa Biblie, keď Boh stvoril človeka, urobil ho nadradeným a prikázal mu podmaniť si a panovať nad morskými rybami, nebeským vtáctvom a nad všetkým živým, čo sa na zemi hýbe. Iné krátke pasáže v Starom zákone doporučujú istú mieru vľúdnosti k zvieratám. Takže je nutné porozmýšľať, či nebola svojvoľná  krutosť zakazovaná a či „nadvláda" pre človeka neznamená skôr niečo ako "funkciu správcu", z ktorej by vyplývalo, že ľudia sú zodpovední za starostlivosť, ochranu a blaho tých, ktorí nám boli zverení.

545998_353695141352558_231559060232834_877813_341019973_n.jpg

„Čím je tvor bezbrannejší, tým väčšmi si zaslúži, aby ho človek chránil."

523444_619878631367652_531261396_n.jpg

„Domýšľavosť je našou prirodzenou a prapôvodnou chorobou... Je to tá ješitnosť, ktorá človeka stavia na úroveň Boha a oddeľuje ho od ostatných tvorov."

Druhá myšlienková tradícia západného myslenia siaha k starovekému Grécku. Keďže grécke myslenie nebolo jednotné, nachádzame tu protichodné tendencie. Tak napríklad Pytagoras bol vegetarián a podporoval svojich nasledovníkov, aby  jednali so zvieratami s úctou zrejme preto, lebo veril, že sa do nich sťahujú duše mŕtvych ľudí. Naopak Aristoteles zastával názor, že zvieratá existujú na to, aby slúžili ľuďom. Jeho postoj k zvieratám bol rovnaký, ako názor na otrokov. Podporoval otroctvo, lebo veril, že niektorí ľudia sa rodia ako otroci a je to pre nich ako správne tak výhodné.

„Verím, že kým človek trápi a zabíja zvieratá, bude trápiť a zabíjať aj ľudí. Dovtedy budú vojny, lebo zabíjať sa človek musí učiť a cvičiť na malých veciach vo vnútri aj navonok."

k.jpg

KRESŤANSKÉ MYSLENIE :  Kresťanstvo bolo založené a získalo moc v období Rímskej ríše, preto pokladám za potrebné popísať vám myšlienky tejto vlády, ktoré boli neskôr kresťanstvom vytlačené. V Ríme nebolo miesto pre súcit so slabými. Muži i ženy sa dívali na zabíjanie ľudí a zvierat ako na bežnú formu zábavy, ktorá sa odohrávala v koloseu. Niekedy boli medveď a býk priviazaný k sebe a prevaľujúc sa v piesku, zvádzali krutý súboj. Inokedy boli do arény vhodení väzni, oblečení do kožušín zvierat, býkom, ktorých predtým rozdráždili s rozžeraveným železom alebo špičkami s horiacim koncom. Túžba po krvi bola taká silná, že za vlády Kaliguly bolo len za jeden deň zabitých 400 medveďov a za jediný deň, ktorý patril zasväteniu kolosea Titovi, uhynulo až 5000 zvierat.

559694_349237281843108_1016801666_n.jpg

„Tvrdiť, že ľudia sú humánni znamená, že sú ohľaduplní. Hovoriť, že sú brutálni znamená, že sa chovajú ako zvieratá. Zriedka sa zamyslíme nad tým, že zviera, ktoré zabíja najzbytočnejšie je práve človek."

Vďaka kresťanskému učeniu boli koncom 4. storočia súboje medzi ľuďmi zakázané, no zabitie alebo mučenie zvieraťa zostalo nezmenené a zápasy s divokými zvieratami pokračovali až do kresťanskej éry. Začali upadať až potom, keď ríša prichádzala o bohatstvo, územie a prísun divokých zvierat bol obmedzený. Bolo len málo Rimanov, ktorí súcitili s akýmkoľvek utrpením, či využívaním citlivých bytostí k pobaveniu ľudí. Medzi nich patrili : Ovídius, Seneca, Plutarch Porfyrios. Smutné a zarážajúce je, že so zvieracími súbojmi sa môžeme stretnúť ešte aj dnes v podobe býčích, psích či kohútích zápasoch.

6.jpg

„Otázka nie je či môžu zvieratá myslieť alebo či vedia rozprávať, ale či môžu trpieť."

Trvalo dlho kým kresťanskí myslitelia začali napádať krutosť voči zvieratám na inom základe ako na tom, že môže vyvolať sklon ku krutosti taktiež medzi ľuďmi. Ku kresťanom, ktorí vyjadrili záujem o zvieratá patria : sv. Bazil, sv. Jan Chrysostom, sv. Izák Syrský, sv. Noet, ktorý sabotoval lovy tým, že zachraňoval jelene a zajace pred lovcami, a sv. František z Assisi dnes považovaný za patróna zvierat, ktorý upozorňoval na hanebné sklony ku krutosti a odsudzoval najhoršie praktiky páchané na zvieratách. Avšak ani týmto postavám sa nepodarilo odkloniť hlavný vývoj kresťanského myslenia založeného na ľudskej nadradenosti.

love.jpg

„Diskriminácia bytostí len na základe druhu je formou predsudku, nemorálneho a neobhájiteľného, rovnako ako diskriminácia na základe ľudskej rasy."

S nástupom renesancie a humanizmu prichádza filozofia Reného Descartesa, mimochodom moderného mysliteľa, ktorý považoval zviera za stroj, ktorému chýba schopnosť vnímať bolesť. Zvieratá považoval za necítiace automaty a prirovnával ich k hodinkám. V dobe jeho života sa po Európe rozšírilo experimentovanie na zvieratách. Descartesova teória spôsobovala, že experimentátori s dokonalou ľahostajnosťou bili psy, pribíjali im laby na dosky a za živa pitvali. Takto sledovali krvný obeh, pričom tvrdili, že psy skučia, ale ich telo nič necíti, lebo sú to len stroje. „Vivisekcia je zločin, ľudské pokolenie zavrhni to barbarstvo." Táto myšlienka francúzskeho spisovateľa Victora Huga zostáva však ešte aj podnes nenaplnená. Zabíjanie zvierat a ich využívanie pre naše vlastné životné účely, ich stavia do pozície obyčajných predmetov, čo ale v žiadnom prípade nie sú.

„Široko rozšírená neznalosť povahy zvierat umožňuje ľuďom tvrdiť, že to ľudia nie sú. A to skutočne nie sú. Ale nie sú to ani naše stroje, ani výskumné nástroje."

OSVIETENECKÉ MYSLENIE : V tomto období sa už začínajú objavovať hlasy požadujúce rešpekt ľudí k zvieratám ako k cítiacim tvorom, aj keď ich práva zostávali naďalej v tieni záujmu ľudí. Pretože so záujmami zvierat sa počíta len vtedy, pokiaľ nenarážajú na záujmy ľudí. Jeremy Bentham ako prvý označil nadvládu človeka skôr za tyraniu ako za legitímnu vládu a napísal : „Možno príde deň, keď zbytok všetkých živých tvorov získa práva, ktoré by im nemali byť nikdy odopierané rukou tyranie."

528185_352594698174033_169572143_n.jpg

„Naša intelektuálna kapacita nám dáva schopnosť vždy vyhrať tam, kde sa stretáva náš záujem so záujmom zvierat, ale to nám nedáva morálne víťazstvo."

ElephantChains_6807.jpg

V roku 1822 Richard Martin, írsky vlastník pôdy a člen parlamentu za Galway, presadil zákon, ktorý zakazoval zlé zaobchádzanie s istými domácimi zvieratami ako bol napríklad kôň alebo somár. Zákon sa netýkal psov ani mačiek. Takto bolo po prvý krát možné potrestať krutosť páchanú na niektorých zvieratách. Avšak tento zákon musel podať tak, aby pripomínal skôr opatrenie na ochranu súkromného majetku, než ochranu zvierat samotných. Pretože keď sa snažil tento zákon presadiť rok predtým, celý parlament sa mu vysmial a zákon zamietol. Martin spolu s inými humanitármi vytvoril spoločnosť, ktorá zhromažďovala dôkazový materiál a zahajovala súdne stíhanie. Takto bola založená prvá organizácia na ochranu zvierat, z ktorej sa neskôr stala kráľovská spoločnosť pre prevenciu krutosti na zvieratách.

valentine-animals-6.jpg

„Človek sa vždy bude starať o zvieratá priamo úmerne tomu, akú hodnotu im prikladá, aj keby sa za to niekto stokrát bil, aby tomu bolo inak."

Najväčší ohlas vyvolal Charles Darwin so svojou evolučnou teóriou tvrdiacou, že človek vznikol so zvierat - opíc, a že rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami nie sú tak veľké, ako sa predpokladalo, ba dokonca, že zmysly, intuícia, rozdielne emócie a schopnosti ako sú láska, pamäť, pozornosť, zvedavosť, imitácia, rozum atď. sú niekedy v dobre vyvinutom štádiu aj u nižších živočíchov. Chýba im azda len jediná schopnosť - rozprávať našou rečou. Keby ju mali, odvážili by sme sa ich zabíjať?

417085_320161958043268_288769861182478_872097_481464703_n.jpg

„Život zvieraťa je záhada. Nekonečný svet myšlienok a nemého utrpenia."

Zhruba iba okolo 160 rokov sa ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my, ba dokonca niektoré zmysly majú vyvinuté oveľa dokonalejšie. No zatiaľ čo sa moderný pohľad na naše postavenie líši od predchádzajúcich, v praxi sa naše správanie k zvieratám zmenilo len málo, pretože morálne postoje minulosti sú príliš zakorenené v našom myslení a v našich praktikách, než aby mohli byť vyvrátené zmenou poznania seba samého a iných živočíchov.

254727_10150273783753321_346272093320_7707327_1251278_n.jpg

"Hlboká priepasť medzi civilizovanými ľuďmi a zvieratami sa nikdy nezmenší, ani poznaním, že človek je podstatou i štruktúrou totožný so zvieratami."

Aj napriek tomu, že v krajinách Európskej únie bol zvieratám pridelený legislatívny status cítiaca bytosť, ešte stále s nimi nezaobchádzame ako s vyspelými živými bytosťami, a len vďaka nám často nemôžu prežiť svoj plnohodnotný život na ktorý majú rovnaké právo ako my. Denne sú utýrané a zabité milióny zvierat pre získanie mäsa, kožušín, kvôli pokusom, či pre zábavu.

1175494_440855502695031_2101592385_n.jpg

„Keď si raz uvedomíme, že nielen človek má osobnosť a racionálne zmýšľanie, a že nielen ľudia sú schopní šťastia, smútku, strachu a beznádeje, získame nový rešpekt."

16482_330086650424838_1506505381_n.jpg
„Neviem o ničom, čo by mi umožnilo prehlásiť, že ľudský život každej kvality, i akokoľvek nízkej, je hodnotnejší ako život zvieraťa každej kvality akokoľvek vysokej."
546448_325201140868625_231559060232834_805946_1167964140_n.jpg
„Osobne nevidím žiadny dôvod, aby bola inteligencia priznávaná iba ľuďom a popieraná u zvierat. Nemôžem pochybovať o tom, že záujmy a činnosť zvierat sú spojené so schopnosťou uvedomovať si a s citmi, ako sú moje vlastné, a že sú možno, ako viem, práve tak živé."

      Ak chceme naše súcitenie so životom a úctu k nemu premeniť v praktický prospech pre iné druhy, zvýšiť ich nádej na prežitie a kvalitu života, musíme viac než len správne zmýšľať. Musíme i správne jednať. My sami sme kedysi zaviedli pravidlá bezohľadného vzťahu k zvieratám a len my ich môžeme zmeniť - vykročiť po ceste ľudskosti.

child-monkeyhands.jpg

„Naučili sme sa lietať v povetrí ako vtáci, potápať ako ryby. Zostáva jediné, naučiť sa konečne žiť na zemi ako ľudia."

644378_346954318738071_547882354_n.jpg
„Môžeme byť šťastní ale tiež smutní, môžeme sa reprodukovať ale tiež zabíjať, môžeme tvoriť ale tiež ničiť. Naša skutočná hodnota pramení v tom, akí sme, nie v tom čo môžeme byť."
487926_436229523157629_1083516680_n.jpg
582571_330536703713166_1150462933_n kopie.jpg
 
Láska je veľký majster. Učí nás byť tým, čím sme nikdy neboli. A len vtedy ľúbime ozajstne, ak ľúbime bez príčiny.
15animalscover-sfSpan.jpg
Ak chcete pochopiť dôležitosť živočíchov, predstavte si svet bez nich. Svet bez vtáčieho spevu, bez bzučania včiel, bez vytia vlkov, bez dunenia kopýt...predstavte si to desivé ticho.
biokrekra@gmail.com
biokrekra@gmail.com
earth_Full.jpg

"Príroda je oproti nám vo výhode,  môže existovať  bez nás,  ale my bez nej nie."

normal_priroda085.jpg

"Skôr ako by sme mali prírode rozkazovať, by sme jej mali načúvať."

priroda.jpg

"To čo vytvorila príroda je vždy lepšie, ako to čo vzniklo umelo."

priroda7.jpg

"Príroda dala človeku rozum, aby sa jej bránil a srdce, aby sa jej neubránil."

priroda_caruje_2.jpg

"Jedinou nedokonalosťou prírody je človek."

priroda5.jpg

"Človek je dielom prírody, existuje v prírode a len vďaka nej žije. Nemôže sa preto od nej izolovať a to ani v myšlienkach."

tapety-na-plochu-priroda-stromy-28-m-a82dd.jpg
"Príroda sa podriaďuje len tomu, kto sa cíti byť podriadený jej."
priroda_76.jpg
"Jediný azyl, vždy a všade otvorený pre všetkých trpiacich, je príroda."
[obrazky.4ever.sk] priroda, voda, vodopad 5648853.jpg

„Žijeme len raz, ale aj napriek tomu toho stihneme veľa zničiť."

Priroda_caruje.1.jpg

"Príroda je stále otvorená kniha a len ju v skutočnosti stojí za to čítať."

the_book_of_countryside_outdoor_nature_art_hd-wallpaper-1753930.jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one