"Žijeme tu na Zemi úplne "odpojení" od samotnej podstaty, žijeme len hmotnými statkami, ničíme krásnu modrú, zelenú a živú Zem, myslíme minulosťou a budúcnosťou, v strese a negáciou, a úplne míňame prítomný okamih, jedine v ktorom môžeme vidieť tú krásu okolo seba a tvoriť umenie a lásku. Našťastie stále verím, že príde doba, kedy sa ľudia stanú vedomými a budú žiť v súlade s vesmírnymi zákonmi."
 

Milujúca príroda nepatrí chamtivému ľudtsvu - prebudené ľudstvo patrí k milovanej prírode

pururambo2137.jpg
 
     Tam niekde pod zeleným neprehliadnuteľným závojom korún stromov ešte aj v súčasnosti nájdeme ľudskú kultúru, ktorej spôsob života sa od dávnych dôb vôbec nezmenil. Zatiaľ čo my žijeme oddelene od prírody, uzavretí vo vnútri svojich príbytkov, oni obývajú koruny najvyšších stromov a nepoznajú rozhlas, televíziu, dokonca ani elektrickú energiu. Nikdy neprišli do styku s peniazmi alebo s inými výdobytkami súčasnej civilizácie. Život v politickom a ekonomickom systéme či konzumný životný štýl je pre nich cudzí a nepotrebný. Mnohí z nás považujú takýto život za primitívny. V ich takzvanom „primitívnom" svete však neexistuje klamstvo, pretvárka, chamtivosť, honba za materiálnymi vecami. Netrpia ani chorobami sužujúcimi náš „dokonalý" svet ako rakovinou, infarktom, alergiami, obezitou a depresiami. Z nášho pohľadu prežijú celý život skromne, no ak sa prizrieme pozornejšie, zistíme, že ich pravým pokladom je pokojnejší, psychicky a duchovne hodnotnejší svet, existujúci v harmonickom vzťahu s prírodou. Výsledný obraz nám dotvára krajina, ktorá sa stáva skutočným domovom a odmeňuje nielen bohatstvom prírodných zdrojov, ale aj svojou panenskou krásou, čistotou, rôznorodosťou a najmä láskou.
     Zavítajme teraz k nám, do moderného sveta „homo consumens". Vedecký a priemyselný pokrok rozvinutých štátov Severu nám v skutočnosti priniesol nízku životnú úroveň, pretože ľudí odcudzil od matky prírody a ostatných tvorov až natoľko, že umelo vyrobené veci, ktoré postupne zamieňame za prírodný svet, sa pre nás stávajú cennejšími. Prichádzame o čistý vzduch, živú vodu, rôznorodú prírodu a výsledkom sú choroby, bieda, vojny, nespokojnosť..... Podľa mňa vzďaľovanie sa ľudstva od prírody, z nás činí len utrápené bytosti. Odniekiaľ zvnútra cítime prázdno. Túžime po veciach, ktoré by nás uspokojili, preto hľadáme útechu v materiálnom svete, neuvedomujúc si, že sa po čase stáva našou drogou a hlavným zmyslom života. Neustále kupujeme veci voňavejšie, hebkejšie, krajšie, výkonnejšie, modernejšie až sa krútime dookola v rozbehnutom kolotoči, z ktorého sa nedá vystúpiť. Nakoniec v domnienke, že sme konečne našli spôsob, ktorý nás napĺňa šťastím a obohacuje, ignorujeme fakt, že strácame nielen duchovné hodnoty - dôležitú časť z nášho „ja", ale aj okolitú krajinu, ničím nenahraditeľnú a nevyčísliteľnú. Kvôli zaslepenosti a prízemným hodnotám neubližujeme len prírode, ale aj všetkým jej organizmom, vrátane nás samotných. Iróniou je, že na svojej ceste do záhuby sa popritom nezabúdame pýšiť inteligenciou. Mrzí ma, že mnohí nemajú čas zastaviť a zamyslieť sa nad podobnými myšlienkami. Niet sa čo diviť vo svete, kde platí, že čas sú peniaze. Ale uvedomme si, že Zem fungujúca v disharmónii nie je schopná donekonečna vytvárať prírodné zdroje, ktorých zničenie vďaka nášmu drancovaniu trvá len pár storočí. Ako asi budú vnímať súčasné ľudské počínanie budúce generácie, ktoré sa narodia do sveta bez tropických pralesov, pitnej vody či čistého vzduchu s vedomím, že to všetko sme premrhali na ich úkor? Budú vôbec pripravení vyrovnať sa s ekologickou dlžobou, ktorú tu po sebe zanecháme? Prečo sme schopní toho tak veľa zničiť a len tak málo skutočne hodnotného vytvoriť?
 
283718_452362928119224_1201401066_n.jpg

Fakt, že naše konanie nezostáva bez následkov, nám ukazuje už samotná príroda. Zdravie Zeme je ako zdravie človeka. Keď sme chorí, telo nám to dáva najavo, obvykle zvýšenou teplotou. A práve tak v dnešných časoch volá o pomoc naša planéta prostredníctvom globálneho otepľovania. Okrem tohto najznámejšieho a asi najdiskutovanejšieho problému čelíme i stenčovaniu ozónovej vrstvy, kyslým dažďom, vyčerpávaniu a znečisťovaniu vody, pôdy, ovzdušia, odlesňovaniu krajiny a ničeniu tropických pralesov, postupu púští, fragmentácii, likvidácii a premene prírodných biotopov i mnohým ďalším impaktom, ktoré sú výsledkom neúnosného zaťažovania životného prostredia. Azda najkritickejším ukazovateľom trpiacej a ohrozenej planéty je úbytok biodiverzity. V súčasnej dobe sme zodpovední za šieste najväčšie vymieranie v dejinách Zeme a najväčšie od vymiznutia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Odhaduje sa, že do roku 2100 stratíme viac ako polovicu dnešných druhov vyšších rastlín a živočíchov.

 
Canadian Polar Bears Stranded Ice Photo.jpg

Vznik a globalizácia environmentálnych problémov sú dnes v podstatnej miere spôsobené predovšetkým hybnými silami krízy: pokračujúcim exponenciálnym rastom neuvedomelej ľudskej populácie, neúnosne rastúcou spotrebou a produkciou mnohých nepotrebných vecí i nárastom dôsledkov vojnových konfliktov. Závažné problémy predstavuje aj bieda a zdravie Tretieho sveta a prehlbovanie ekonomických rozdielov medzi Severom a Juhom. Tu sa musím pozastaviť s otázkou: Prečo majú ľudia až neprimerane rozdielne nároky a spotrebu, keď podľa ľudských práv sme si všetci rovní?  Kým rozvojové štáty mali na prelome milénia 81% svetovej ľudskej populácie s len 15% svetového bohatstva, využívali iba 12% prírodných zdrojov, zatiaľ čo priemyselne rozvinuté krajiny Severu s 19% svetovej populácie vlastnili v roku 2004 až 85% svetového bohatstva a využívali až 88% prírodných zdrojov.
Dnes hladuje takmer jedna miliarda ľudí a 25 tisíc dospelých a detí zomrie každý deň od hladu alebo na jeho následky, pretože
niektorí si žijeme až príliš nad pomery. Veď keby sme všetci dosiahli úroveň spotreby napríklad priemerného obyvateľa USA, v roku 2025 by sme potrebovali sedem planét veľkosti Zeme, kde by už ale nebolo miesta pre žiadnu divočinu. Tu sa odhaľuje aj krutá pravda. Ak by už zajtra bol celý svet spravodlivý a všetci by sme mali rovnaké množstvo zdrojov, chudobní dostatok peňazí, hladujúci množstvo jedla, tak táto Zem by s nami skolabovala ešte rýchlejšie a jej čas by sa rátal možno iba na mesiace. Nehovoriac už o tom, že keby každý človek začal žiť ako priemerný Američan, existencia ľudstva by trvala len 150 hodín. Pre dotvorenie celkového obrazu nášho neudržateľného smerovania  je vhodná informácia, ktorú uvádza P. Nováček a M. Huba v knihe Ohrožená planeta z roku 1994: „Keby mal trend spotreby energie stúpať ako doteraz, budeme za 3200 rokov potrebovať energiu celého Slnka a za 5800 rokov zdroje celej galaxie." Znamená to len jedno, že súčasný spôsob života je zvrátený a je konečne načase, aby sme ho my zmenili a navrátili sa späť k našim pôvodným prameňom. Ak prinavrátime našej matke Zemi stratenú ekologickú rovnováhu, nájdeme v prírode všetko potrebné pre naše prežitie. Ona nás obdarí láskou a bohatstvom. Ale najprv musíme prestať oddane kráčať v okovách politicko-ekonomickej moci po neudržateľných schodíkoch, až kým sa tieto nestabilné schodíky nezrútia a všetci nepadneme na spustošenú a vyprahnutú Zem. Keďže súčasné ekologické problémy poukazujú hlavne na našu neschopnosť využívať ekosystémy s porozumením a láskou, je najvyšší čas, aby sme hlavnú iniciatívu v riadení planéty nezverovali nadnárodným spoločnostiam či najmocnejším vládam sveta. Prírodné zdroje budú zanedlho chamtivou rukou nielen úplne vyťažené, ale aj zdegradované, a my nebudeme mať inú možnosť, ako naučiť sa žiť oveľa skromnejší život s tým, čo nám k dispozícii zostane. A dúfajme, že to bude viac ako len mrakodrapy, diaľnice, luxusné domy, drahé autá či šperky.

 
 
manhattan.jpg
13population.480.jpg

Ak chceme predísť takejto nelichotivej budúcnosti a premeniť naše konanie na trvalo udržateľné, každý z nás by sa mal snažiť znížiť svoju ekologickú stopu. Ekologická stopa predstavuje vlastne prvú mernú jednotku, ktorá ukazuje akú stopu zanecháva náš životný štýl a s ním súvisejúca spotreba zdrojov na životnom prostredí v globálnom merítku. Určuje koľko hektárov krajiny potrebuje jedinec pre svoju existenciu a aktivitu i súčasne na absorbovanie odpadu vytvoreného touto aktivitou pri danej úrovni technológii. Túto rozlohu potom môžeme porovnať s biokapacitou - rozlohou, ktorá je disponibilná na vytvorenie týchto zdrojov a absorbovanie odpadu. Podľa poslednej správy WWF o vývoji ekologickej stopy, v roku 2005 bola globálna ekologická stopa 2,7 globálneho hektára (gha)/osobu k dostupnej globálnej biokapacite 2,1 gha/osobu. Pričom priemerná ekologická stopa obyvateľa EÚ bola až 4,7 gha, pri dostupnej biokapacite 2,3 gha. To znamená prekročenie prírodných limitov o viac ako o 100%. Ak teda chceme pomôcť znížiť našu neúnosne rastúcu spotrebu, na začiatok by si mal každý prehodnotiť, či naozaj potrebuje nevyhnutne k životu všetko to, čím nás zasypáva svet reklamy a konzumu. Ďalej na dlhšie vzdialenosti využívať cestovanie vlakom, čím sa na jedného cestujúceho vyprodukuje o 30 krát menej oxidu uhličitého ako pri ceste autom. Snažiť sa nepoužívať často automobil, a ak je pre nás nevyhnutný, tak ho efektívne využívať a cestovať so spolujazdcami, jazdiť s primeranou rýchlosťou a limitovať používanie klimatizácie v aute. Na krátku vzdialenosť využívať bicyklovú a pešiu dopravu. Kupovať výrobky z miestnej produkcie, a tak obmedziť dopravu tovaru, či dbať na recyklovateľný obal výrobku. V domácnosti využívať úsporné žiarovky, ktorých spotreba je až o 80% menšia či úsporné spotrebiče. Vyhnúť sa častému a dlhšiemu používaniu mikrovlniek, pretože už pri dvoch porciách spotrebujú viac energie ako sporák. Nenechávať v sieti nabíjačku na mobil či fotoaparát, pokiaľ sa nenabíjajú, lebo takto sa minie až 10 krát viac energie ako pri nabíjaní. Šetriť vodou a uprednostňovať sprchu pred kúpeľom, ušetríme až 2/3 vody. V rodinných domoch a chatách používať na získanie energie solárne panely, vďaka ktorým ušetríme obrovské množstvo energetických nákladov na ohriatie teplej vody či na vykurovanie. Dôsledne separovať odpad,  alebo obmedziť konzumáciu mäsa. Najlepšie by bolo prejsť rovno na vegetariánsku stravu. Aj keď moje rozhodnutie stať sa vegetariánkou ovplyvnila hlavne láska k zvieratám, časom som si uvedomila ešte jednu závažnú informáciu. A tou je, že živočíšna výroba totižto kladie oveľa väčšie nároky na životné prostredie, ako poľnohospodárstvo zamerané na produkciu čisto rastlinnej potravy a významnou mierou prispieva aj k mnohým prejavom súčasnej ekologickej krízy. Každoročne chováme pre svoju spotrebu mäsa viac zvierat ako žije ľudí na tejto planéte. Takto znižujeme energiu, ktorá by mohla byť využitá pre ľudí až o 80 %. Ohromujúce je, že rovnaká plocha poľnohospodárskej pôdy môže uživiť buď jedného konzumenta mäsa alebo až 12 vegetariánov. A je to práve nedostatok poľnohospodárskej pôdy či pastvín pre dobytok, kvôli čomu je ničená aj značná časť tropických dažďových pralesov.

san-rafael-falls-quijos-river-amazon-ecuador.jpg
cattle_forest_q_1.jpg
Úplne najlepším a najzásadnejším krokom ako zachrániť a obohatiť našu matku Zem je ísť cestou k energetickej sebestačnosti (solárna, veterná, vodná energia...) a k vlastnej produkcii potravín na svojom pozemku, kde s láskou pristupovať k milovaným zvieratám, stromom a rastlinám - jednoducho vytvoriť  si svoj kúsok pozemského raja na Zemi pre seba a svoje budúce generácie.
63181_515447088484661_1726438436_n.jpg
48aa147d-e578-4a97-a153-8bdb6ee8bd20-2060x1236.jpeg

Pre zmenu ľudského konania je takisto veľmi dôležité, vniesť do nášho zmýšľania základné etické princípy, rozšírené o mimoľudské formy života. Etiku úcty k životu, pretože každý organizmus má právo na život už len tým, že existuje a my by sme mali každý jeden život milovať a chrániť, nie ničiť a zraňovať. Etiku Zeme aj záchranného člnu,lebo všetci sa nachádzame na jednej planéte - lodi, ktorú nemôžeme opustiť. Máme obmedzený priestor a obmedzené zdroje. Nič čo vyprodukujeme sa nestratí, ale zostane s nami na palube. A nakoniec etiku dobrovoľnej skromnosti, pretože ako už povedal Aristoteles: „Bohatí nie sú iba tí, čo veľa vlastnia, ale tiež tí, čo málo potrebujú." Deficit týchto postojov vidím i vo svojom okolí, kde sa stretávam s piatimi pohľadmi na dnešnú nelichotivú situáciu.


Prvú predstavujú tí, ktorí o súčasných globálnych problémoch nie sú informovaní, či už kvôli nedostatku času a mnohým každodenným starostiam, alebo sa jednoducho o informácie vôbec nezaujímajú, pretože ich uponáhľaný život plný stresu spočíva len v honbe za majetkom. Ako riešenie tu vidím zvýšenie osvety a vzdelávania hlavne u detí, našej budúcej generácii. Pretože to akí sme, ako sa správame, sa formuje už v detskom veku a ovplyvňuje našu osobnosť a správanie sa v dospelosti. Rodičia, príbuzní, spoločnosť - len my sme zodpovední svojím konaním a prístupom za to, aké postoje budú v budúcnosti zaujímať naše ratolesti k matke Zemi.

 

Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí si krízu uvedomujú a vedia o nej, ale myslia si, že ich nezasiahne. Tvrdia, že kým príroda dáva, treba si čo najviac užiť, lebo my máme ešte to šťastie, že sa nás situácia až tak netýka. Čo bude po našej smrti ich však nezaujíma. Takýmto ľuďom treba vysvetliť, že sebeckým uvažovaním zabúdajú na život ich detí a vnúčat, ktorým svojím správaním neumožňujú dať šancu na dôstojný život. Nevraví sa pritom, že pre svoje ratolesti chceme len to najlepšie? Asi len v momente, kedy by sa človek dožíval oveľa dlhšie a mal možnosť prežiť si následky svojich činov, rozmýšľal by inak.

 

Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí síce o ekologických problémoch vedia, ale neradi o nich hovoria. Je to pre nich ako nepríjemné, tak i hrôzostrašné. Boja sa tomu čeliť, a tak si naďalej držia klapky na očiach a snažia sa oklamať sami seba myšlienkou, veď ono sa to nejako samo vyrieši. Všetci však vieme, že bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Musíme sa snažiť ľuďom objasniť, že pokiaľ zaujmú k problémom nečinný postoj, všetko sa ešte zhorší a skomplikuje. V evolúcii museli aj ostatné organizmy čeliť mnohým negatívnym faktorom, no ak sa im nedokázali vzoprieť, znamenalo to ich koniec. Pretože schopnosť spracovávať a hlavne reagovať na vonkajšie podnety je základným predpokladom k prežitiu. Preto vyzývam všetkých: "Prebudte sa zo spánku a začnite vedome myslieť a konať!"

 

Do štvrtej skupiny zaraďujem tých, ktorí si myslia, že o všetky súčasné problémy sa postará veda. Ako jediné riešenie a ospravedlnenie im stačí vedomie, že niečo sa už pre našu prírodu robí, napríklad v podobe ekologizácii odvetví. Pozor, pretože ak aj priemyselné odvetvie vďaka ekologickejšiemu fungovaniu zníži mieru znečisťovania na polovicu, no pri terajšej spotrebe porastie naďalej o niekoľko percent ročne, dosiahne pôvodný stav znečisťovania už za pár rokov. Teda ak neprestaneme zvyšovať svoju spotrebu, nezachránia nás ani ekologickejšie autá či podniky. Znečisťovanie sa časom tak či tak prejaví stratégiou nekonečného zvyšovania dopytu a výroby, čo považujem za najväčšiu chybu podporovanú súčasným svetom. Preto prosím uvedomte si, že zmena je vo vás - vy ste zmena, len vy môžete znížť svoju spotrebu nepotrebného.

 

Piata skupina zastáva názor, že sa netreba nad touto témou trápiť, pretože nie je v sile obyčajných ľudí súčasný stav zmeniť. Prečo si ešte viac znepríjemňovať život, keď jediní ktorí o tom rozhodujú, sú ľudia na vyšších postoch, politici a tí čo majú v rukách peniaze a moc? Veď my predsa nedokážeme situáciu ovplyvniť, ani s ňou nič urobiť. Môžeme sa len nečinne prizerať ako nás tí, ktorí rozhodujú, vedú k samozničeniu. Netreba ale zabúdať, že aj my "obyčajní" ľudia sa podieľame na spotrebe a v mnohých veciach, keď držíme pokope, dokážeme ovplyvňovať i samotné dianie. Na každom z nás záleží. Sme tvorcovia svojho života. Nenechajme iných riadiť náš život, nezaujímajme nečinný postoj. Prišli sme sem tvoriť, nie vykonávať ničivé príkazy a spolupodielať sa na ničení. My všetci sme zodpovední za skutky a činy, ktoré vykonáme, ako aj za stav našej Zeme.

 

Zoberme si čisto teoreticky, že sme baktérie, ktoré keď sa neustále množia a oslabujú svojho hostiteľa, v našom prípade Zem, tak ten je nakoniec tak vyčerpaný, že im už naďalej nedokáže čeliť a zahynie. Nezabúdajme, že baktérie zomrú spolu s ním, pretože bez svojho živiteľa ďalej nedokážu existovať. Ak sa však baktérie naučia žiť v rovnováhe a symbióze so svojím hostiteľom, môže sa ich spolužitie stať dokonca prospešným. Je iba na nás, či dokážeme vytvoriť systém, ktorý umožní udržateľný a dôstojný život ľuďom na celej planéte ako aj generáciám, ktoré prídu po nás, alebo budeme pokračovať v ceste, ktorá môže viesť k vyhynutiu vyšších foriem organizmov, nás nevynímajúc.

    Všetky stopy príbehu vývoja našej Zeme nesieme v sebe. Boli sme tu už pri zrode prvej bunky, ktorá rástla, diferencovala sa, rozmnožovala a vyvíjala do všetkého živého na Zemi. Vďaka tejto bunke sme príbuzní každej rastline a každému živočíchovi. A teraz sa nachádzame v ľudskej podobe vytrhnutí z lona matky Zeme. Podliehame obrovskému tlaku okolia spoločnosti, politickému a ekonomickému systému a či chceme či nie zaraďujeme sa k vykorisťovateľom a ničiteľom planéty. Ja však viem, že každý vo vnútri cíti svoju úzku spolupatričnosť s prírodou a vie, že naše postoje sú nesprávne. Snažme sa počúvať svoj vnútorný hlas a nie všetko krásne zničiť za zlomok sekundy. Prestaňme dobývať, prestaňme izolovať svoje srdcia od prírody, otvorme ich a nechajme nech ich ona dobíja. Tešme sa z tvorivého života, zdravia, spievajúcich vtákov, majestátnosti hôr, čistoty riek a nie z majetku.
FB_IMG_1485201618696.jpg
dôležité.jpg

"Hovoríte, že milujete dážď, ale používate dáždnik, keď prší. Hovoríte, že milujete slnko, ale hľadáte tieň, keď svieti. Hovoríte, že milujete vietor, ale zatvárate okná, keď začne fúkať. Preto mám obavy, keď vravíte, že milujete našu Zem."

547058_307025756069178_682359402_n.jpg
65596_568999469788902_166279686_n.jpg
Predstav si, že prežívaš svoj posledný deň tohto života na tejto Zemi, v tomto tele s tým, čo vieš, s právom veci meniť a so šancou niečo zmeniť.
Zaujímalo by ťa sa s niekym o pravdu hádať? Mal by si miesto pre nenávisť, chcel by si peniaze rátať? Chcel by si riešiť problémy a starosti si robiť? Alebo ešte trochu vyrásť, niečo pekné stvoriť?...a nestratiť už ani sekundu času, s veľkým úsmevom na tvári si užívať tú krásu. Vbehnúť do lesa a vychutnať si všetky vône, tie krásne farby a tú symfóniu v každom tóne. Chodiť bosý po tráve a spievať si nahlas. Tancovať okolo ohňa ako starý šaman, sledovať nebo plné hviezd, vyčistiť si myseľ, naplniť srdce a nechať sa už len viesť.
Predstav si, žeby bol dnešný deň posledný...každý jeden nádych zdal by sa ti posvätný. Raz to musí prísť, pozri na svoj život, ako by si mal dnes ísť a prídeš na to, čo má pre teba skutočný zmysel... vyrásť, tvoriť a zrýchliť svoju myseľ....
FB_IMG_1485201400718.jpg
biokrekra@gmail.com
biokrekra@gmail.com
earth_Full.jpg

"Príroda je oproti nám vo výhode,  môže existovať  bez nás,  ale my bez nej nie."

normal_priroda085.jpg

"Skôr ako by sme mali prírode rozkazovať, by sme jej mali načúvať."

priroda.jpg

"To čo vytvorila príroda je vždy lepšie, ako to čo vzniklo umelo."

priroda7.jpg

"Príroda dala človeku rozum, aby sa jej bránil a srdce, aby sa jej neubránil."

priroda_caruje_2.jpg

"Jedinou nedokonalosťou prírody je človek."

priroda5.jpg

"Človek je dielom prírody, existuje v prírode a len vďaka nej žije. Nemôže sa preto od nej izolovať a to ani v myšlienkach."

tapety-na-plochu-priroda-stromy-28-m-a82dd.jpg
"Príroda sa podriaďuje len tomu, kto sa cíti byť podriadený jej."
priroda_76.jpg
"Jediný azyl, vždy a všade otvorený pre všetkých trpiacich, je príroda."
[obrazky.4ever.sk] priroda, voda, vodopad 5648853.jpg

„Žijeme len raz, ale aj napriek tomu toho stihneme veľa zničiť."

Priroda_caruje.1.jpg

"Príroda je stále otvorená kniha a len ju v skutočnosti stojí za to čítať."

the_book_of_countryside_outdoor_nature_art_hd-wallpaper-1753930.jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one